Čas

Autor: Mária Polomská | 19.3.2016 o 16:30 | (upravené 21.3.2016 o 13:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  121x

Tento mini článok je o čase, ktorý nám väčšinou plynie veľmi rýchlo, ale aj o čase, ktorý trvá celú večnosť...

Ahojte. Nikdy som tu nepísala nič "prozaické", píšem len básničky do rubriky, poézia. No, ale jeden silný zážitok ma dotlačil k napísaniu aspoň niečoho krátkeho, zo života. Ide o moment, keď sedíte pri posteli človeka, ktorý má pred sebou menej ako za sebou, držíte ho za ruku a snažíte sa zachytiť niečo z jeho slov, ktoré mu ešte ostali po ťažkej chorobe. A vtedy si uvedomíte, že všetko, čo ste riešili počas dňa a čo Vám robí vrásky na čele, je v danom momente úplne nepodstatné. Predstavte si, že celý deň ležíte v posteli a čakáte, kto otvorí dvere izby, aby Vás pozdravil a trochu potešil. Je to super, keď máte ľudí, ktorí na Vás nezabudnú, aj keď vy ste už skoro všetko zabudli...Tak a to je celé...a už len malé posolstvo...Dajte svoj čas tým, ktorí ho už majú veľmi málo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Danko sa nás na nič nespýtal, hovorí šéf EPH.


Už ste čítali?